Záujem o zdieľanie elektriny je. Zatiaľ chýba väčšia ekonomická motivácia

Rast inštalácií fotovoltických elektrární v domácnostiach, firmách, podnikoch, či úradoch prináša zvýšený záujem nielen o fyzické, či virtuálne batérie. Riešením ako využívať nadbytky elektriny zo slnka môže byť aj jej zdieľanie.

Za týmto účelom vznikajú energetické spoločenstvá, komunity a aktívni odberatelia. Pribúdajú noví hráči na trhu s elektrinou? Ako je na tom Slovensko v porovnaní s Českom? Od akých faktorov závisí ďalší rozvoj komunitnej energetiky?

Pohľad na subjekty registrované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ukazuje, že štart z nuly je pozvoľný.

V roku 2023, odkedy legislatíva umožňuje vznik týchto subjektov, bolo zaregistrované prvé spoločenstvo s názvom “Prvé Energetické Spoločenstvo na Slovensku” v Prešove.

Vlani pribudli ďalšie štyri spoločenstvá - “Obecné obnoviteľné zdroje” v Modrovke, občianske združenie “Ecomunita” v Piešťanoch, “Energetické družstvo Bratislava” v Ružinove a zatiaľ posledným prírastkom z novembra 2024 je “ES Bratislava-Petržalka”.

Ani jedno z týchto spoločenstiev sa zatiaľ neregistrovalo v Energetickom dátovom centre od OKTE, ktoré je akýmsi administrátorom vyhodnocovania tokov zdieľanej elektriny. Registrácia v EDC však nie je nutnosť pre fungovanie komunitných riešení.

„Hovorí to buď o tom, že vznikla právnická osoba s osvedčením a pripravuje si vlastné zariadenia a skupinu zdieľania, pričom časom sa zaregistruje aj v EDC. Alebo je možné, že energetické spoločenstvo vzniklo iba v rámci marketingu, ale subjekt ide vlastnou cestou. Na Slovensku je to skôr druhá možnosť,” objasňoval Libor Láznička zo spoločnosti Energiqube na vlaňajšej konferencii e-focus.

Ku koncu minulého roka bolo v EDC evidovaných sto skupín zdieľania aktívnych odberateľov. Počet odberných miest zaradených do zdieľania dosahoval zhruba 400, počet odovzdávacích miest, odkiaľ putovala zdieľaná elektrina, predstavoval vyše 140.

V podobnom štádiu rozvoja ako na Slovensku je komunitná energetika v Česku. S tým rozdielom, že reálne riešenia sa začali rozvíjať skôr, než prišla nová legislatíva, ktorá sa ešte stále dopĺňa. Regulátor registroval koncom vlaňajška 14 spoločenstiev a komunít, pričom v českom EDC funguje jedno.

Násobné rozdiely oproti Slovensku sú v počte skupín zdieľania (vyše 4200), odberných (5500) a odovzdávacích (2700) miest zaradených do zdieľania elektriny. O niečo priaznivejších podmienkach pre komunitnú energetiku v Česku svedčí aj objem zdieľanej energie, ktorý je už od začiatku väčší, než bol v tejto fáze na Slovensku.

Návratnosť zdieľania v bytovke 

Je to najmä dôsledok nastaveného prostredia pre zdieľanie elektriny, kde hlavnú úlohu zohráva niekoľko faktorov. Tým hlavným je ekonomická motivácia. Príkladom môže byť zdieľanie elektriny v bytovom dome s inštalovanou fotovoltikou.

Spoločnosť Makers modelovala vytvorenie skupiny zdieľania v dome s 20 bytovými jednotkami. Elektrinu vyrába 10 kW fotovoltická elektráreň na streche. Podmienkou zdieľania je aj inštalovaný inteligentný merací systém. Keďže priemerný byt má ročnú spotrebu do 4 MW, čo je hranica pre bezplatný merač od distribútora, každá domácnosť si musí IMS v cene zhruba 150 eur zakúpiť na vlastné náklady. Investičné náklady na fotovoltiku dosahujú približne 15-tisíc eur.

Graf: Bilancia výroby a spotreby elektriny v bytovom dome s FVE počas niekoľkých dní v apríli 2024

Zdroj: Energiqube

Pri takýchto parametroch celá bytovka, zdieľajúca elektrinu, ušetrí ročne 800 eur, čo znamená návratnosť investície 22 rokov. Okrem nákladov na fotovoltiku, IMS, či distribučné poplatky, je podstatným činiteľom silne regulovaná cena elektriny.

„Domácnosti nie sú v súčasnosti ekonomicky motivované vytvárať spoločenstvá v bytových domoch, ak nebudú podporené nejakou štátnou dotáciou, napríklad cez schému Zelená podnikom,” myslí si L. Láznička.

Nečaká sa na dotácie, ale tie pomôžu

„Energetické spoločenstvá  a komunity na Slovensku ako keby boli považované za nechcené dieťa. Implementovali sme európsku legislatívu, no tým to skončilo. Zo strany štátu neprišla žiadna podpora, o nejakých schémach sa hovorí už vyše roka, hodnotí stav Richard Modrák, predseda Klastra energetických komunít Slovenska.

Združenie však nečaká na pomoc od štátu a samo rozbieha aktivity so záujemcami. Dalo dohromady realizátorov fotovoltiky, ktorí už inštalovali niekoľko tisíc systémov aj s batériami a s ponukou na zdieľanie elektriny.

„Vyzývame záujemcov z radov domácností, firiem aj obcí, aby si našli ´parťáka´ na zdieľanie. Sú samosprávy, ktoré inštalovali fotovoltiku a využívajú nejaké formy zdieľania. Našli sme pre ne finančné mechanizmy aj mimo štátnych dotácií,” vraví.

„Ale bolo by fajn, keby existovala Zelená podnikom alebo iná schéma aj pre tieto riešenia. Dopyt záujemcov po zdieľaní elektriny tu je. Ak chceme ľuďom pomôcť s cenami energií, začnime využívať toto riešenie, ” apeluje predstaviteľ komunitnej energetiky.

Asociácia má v súčasnosti podľa jeho slov rozpracovaných vyše 50 bytových domov, kde sa pripravujú projekty zdieľania napriek neexistencii štátnej podpory.

„Pri rozumnom mixe v podobe fotovoltiky, batérie, nabíjacej stanice a zdieľania do iných priestorov to ekonomický zmysel má a návratnosť je na úrovni 8-10 rokov. Na takéto riešenia sa nachádzajú peniaze aj v súkromnom sektore,” vraví R. Modrák.

Zdroj: https://www.energie-portal.sk/