Skutočnosť, že emisie a hluk pochádzajúce z cestnej dopravy majú priamy dopad na ľudské zdravie, je verejnosti málo známa. Rovnako sa podceňuje konsenzus vedeckej komunity ohľadom vplyvu ľudskej činnosti na globálne otepľovanie.

Rozsiahla štúdia porovnávajúca zistenia viac ako 30 000 vedcov, ktorí sa vo svojich takmer 4 000 prácach (publikovaných medzi rokmi 1991 až 2011) zaoberali hľadaním príčiny globálneho otepľovania, ukázala, že až 97,1 % z týchto výskumných prác prišlo k záveru, že práve ľudská činnosť je zodpovedná za globálne otepľovanie.

Motorové vozidlá sú hlavným zdrojom prízemných koncentrácií zdraviu škodlivých látok v ovzduší, predovšetkým v urbanizovaných oblastiach, kde v súčasnosti žije väčšina európskej populácie.

Elektromobilita prináša výrazné zlepšenie ekologických parametrov jazdy už pri porovnávaní absolútneho množstva emisií vyprodukovaných elektromobilom poháňaným elektrickou energiou z elektrizačnej sústavy SR a novým automobilom so spaľovacím motorom splňujúcim najnovšie emisné limity.

Za ešte väčší prínos sa pokladá fakt, že využívaním elektromobilov sa úplne odstráni zdroj škodlivín na lokálnej úrovni vo väčšine husto obývaných oblastiach, teda práve tam, kde je najškodlivejší z hľadiska ľudského zdravia.

Znižovanie úrovne pri zdroji emisií hluku, t.j. na vozidlách, patrí medzi najúčinnejšie a nákladovo-efektívne spôsoby riešenia problému a poskytuje okamžité výhody pre obyvateľov. Používaním elektromobilov v mestskej automobilovej doprave by sa hlučnosť v sídelných aglomeráciách znížila zo súčasnej hladiny až o 70 %.

Elektrické vozidlá sa vyznačujú výrazne nižšími prevádzkovými nákladmi než klasické vozidlá, a navyše nenesú riziko rastúcej ceny ropy zďaleka v takej miere ako autá poháňané palivami na báze ropy a jej derivátoch. Okrem ceny paliva je ďalšou podstatnou zložkou prevádzkových nákladov akéhokoľvek motorového vozidla aj cena údržby a servisných nákladov.