Nová atómka, pripájanie OZE, zdieľanie elektriny. Veľká novela energolegislatívy je tu

Ak dáme nabok vlaňajšiu „legislatívnu smršť“ v podobe novelizácie vyhlášok ÚRSO, energetickú legislatívu pravdepodobne čakajú najväčšie zmeny za posledné roky. Dotknú sa hlavne eletkroenergetiky, ale legislatívny proces sa oplatí sledovať aj firmám podnikajúcim v plynárenstve, teplárenstve či doprave, ako i všetkým odberateľom energií.

Od včerajška (17. marca) je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike z dielne ministerstva hospodárstva. Spolu s ním však rezort otvoriť aj ďalších šesť zákonov.

Viaceré zo zmien ministerstvo avizovalo už vlani v rámci legislatívneho plánu na aktuálny rok, o ktorom sme na Energie-portal.sk referovali v decembri 2024. Do veľkej miery ide o transpozíciu novej legislatívy EÚ, vrátane vlaňajšej reformy dizajnu trhu s elektrinou, ministerstvo však chce novelou so stovkami novelizačných bodov reagovať aj na „aplikačnú prax“ či rôzne vládne zámery.

Medzirezortné pripomienkové konanie potrvá do piatku 4. apríla. Väčšina nových ustanovení má nadobudnúť účinnosť v roku 2026. Výnimkou sú zmeny pri poskytovaní dotácií cez Modernizačný fond, kde ministerstvo navrhuje účinnosť už od 1. novembra 2025.

Reagujú na smernice EÚ

Návrhom novely, ktorá obsahuje takmer 400 novelizačných bodov, ministerstvo okrem zákona o energetike otvára tiež zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii, zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE, zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a zákon 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR.

Najväčší okruh navrhovaný zmien reaguje na nové úpravy európskej legislatívy. Ministerstvo v dôvodovej správe vysvetľuje, že novelou chce transponovať a implementovať požiadavky v oblasti reformy dizajnu vnútorného trhu s elektrinou, ktoré sú upravené najmä vlaňajším nariadením 2024/1747 o zlepšení koncepcie trhu s elektrinou a smernicou 2024/1711 o zlepšení koncepcie trhu s elektrinou v Únii. Prehľad najvýznamnejších zmien vyplývajúcich z tohto nariadenia a smernice vo svojom vlaňajšom texte pre Energie-portal.sk priniesli konzultanti Ľubica Ragulová a Jan Kanta.

Zatiaľ čo nariadenie je účinné a priamo uplatniteľné, väčšina ustanovení smernice mala byť transponovaná do národného práva najneskôr do 17. januára 2025. Slovensko sa však pri transpozícii európskej energetickej legislatívy viackrát omeškalo aj v minulosti a Komisia voči krajine spustila infringement napríklad pre meškajúcu transpozíciu tzv. zimného energetického balíčka.
Okrem spomínaného nariadenia a smernice novela z dielne MH SR reaguje aj na predvlaňajšiu smernicu 2023/2413, ktorou sa revidovala smernica 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov.
„Predkladaný návrh zákona tiež predstavuje čiastočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES. Čiastočná transpozícia je zameraná najmä na úpravu certifikácie prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a úpravu pravidiel fungovania vnútorného trhu s vodíkom. Dôvodom pre čiastočnú transpozíciu je potreba skoršej transpozície ustanovení smernice týkajúcich sa procesu certifikácie,“ priblížilo ministerstvo.

Čo všetko chce rezort hospodárstva rozsiahlou novelou presadiť? Prinášame výber najdôležitejších zmien.

Prehľad navrhovaných zmien

Samotné ministerstvo v dôvodovej správe k svojmu návrhu ako najdôležitejšie zmeny v zákone o energetike vypichlo:

• právnu úpravu účastníkov trhu s elektrinou,
• právnu úpravu zmlúv o flexibilnom pripojení na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v oblastiach s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou pripojenia do sústavy,
• právnu úpravu zmlúv o dodávke elektriny alebo združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú a ďalšie súvisiace zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa,
• rozšírenie povinností prevádzkovateľov distribučných sústav zverejňovať na svojich webových sídlach údaje o počte prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave, voľnej distribučnej kapacite a jej výpočte, informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity, informácie o podávaní žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave a jeho podmienkach a predkladania požadovaných dokladov k žiadosti o pripojenie v elektronickej forme,
• právnu úpravu riadenia rizík dodávateľov v elektroenergetike,
• právnu úpravu nastavenia podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva,
• právnu úpravu hodnotenia potrieb flexibility elektrizačnej sústavy,
• právnu úpravu správnych deliktov a pokút v oblasti metánových emisií.

Spriechodnia zdieľanie elektriny

Novela by sa mala dotknúť aktuálne silno rezonujúcej témy, ktorou je zdieľanie elektriny a jeho obmedzenie dané novou vyhláškou ÚRSO. Tá podľa právnej analýzy, ktorú sme priniesli na Energie-portal.sk, odporuje slovenskej ústave aj európskej legislatíve. Teraz by ju však mohol „prebiť“ zákon ako nadradená právna norma.

„Zákon upravuje už existujúcu činnosť zdieľania elektriny odberateľmi, ktorá bola doteraz na Slovensku upravená primárne na úrovni sekundárnej legislatívy, ale revidovaná smernica (EÚ) 2024/1711 upravuje zdieľanie detailnejšie, než pôvodne smernica (EÚ) 2019/944. Zavádza sa nová činnosť na trhu, činnosť organizátora zdieľania, ktorej nezodpovedala žiadna z doterajších podnikateľských činností v energetike,“ vysvetľuje MH SR.

Dôležitou novinkou bude, že zákon priznáva koncovým odberateľom právo zúčastňovať sa na zdieľaní elektriny nediskriminačným spôsobom tak, aby žiadni koncoví odberatelia neboli z účasti na zdieľaní elektriny vylúčení. Navrhované znenie zákona zakazuje dodávateľom podmieňovať uzavretie zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny zákazom zdieľať elektrinu alebo obmedzením množstva elektriny, ktoré je možné zdieľať.

Ministerstvo chce tiež presadiť ustanovenie, že odberné miesto alebo odovzdávacie miesto môže byť súčasne priradené len do jednej skupiny zdieľania. Navrhovaná právna úprava podľa ministerstva „ochraňuje aktívneho odberateľa pred nespravodlivým a diskriminačným zaobchádzaním zo strany subjektov zúčtovania, ktorí prebrali zmluvne zodpovednosť za odchýlku dodávky alebo odberu elektriny v ich odbernom alebo odovzdávacom mieste, tým, že explicitne uvádza, že odberné miesta a odovzdávacie miesta priradené do jednej skupiny zdieľania môžu byť priradené do rôznych bilančných skupín, aby sa naplnili požiadavky smernice.“

Čo sa týka iných aktívnych odberateľov v rámci podnikateľského sektora, než sú malé a stredné podniky, aj tí budú môcť zdieľať elektrinu, ale len zo zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 6 MW.

Rozdielová zmluva a TPS pre nový jadrový zdroj

Ďalšími navrhovanými ustanoveniami ministerstvo pripravuje pôdu pre projekt nového jadrového zdroja. Postup pri jeho výstavbe vlani v novembri schválila vláda, tender na dodávateľa chce ministerstvo otvárať už o pár mesiacov.

Do zákona chce teraz rezort dostať možnosť priamej podpory výroby elektriny z jadrového paliva po júli 2027 formou „zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva.“ Tým Slovensko podľa MH SR splní požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1747 v oblasti podporovania výrobných zdrojov.

„Táto úprava vychádza z toho, že ak sa členské štáty rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív na to, aby splnili svoje dekarbonizačné ciele, takáto priama podpora môže byť do budúcna realizovaná len formou dvojsmernej rozdielovej zmluvy alebo rovnocenného systému s rovnakými účinkami,“ konštatuje rezort.

Tzv. rozdielové zmluvy, ktoré sa v EÚ presadzujú pri projektoch OZE, ako aj v jadre, predstavujú „obojsmerný mechanizmus.“ Ten zahŕňa nielen záruku výnosov pre výrobcov elektriny, ale súčasne aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív. V prípade vyšších cien elektriny nad dohodnutou úrovňou má „dodatočný“ výnos inkasovať štát, ktorý, naopak, v čase nižších trhových cien výrobcovi „dopláca.“

Či však štát takúto formu podpory pre nový jadrový zdroj aj naozaj využije je otvorené. „Účasť na tejto forme podpory je dobrovoľná a má sa vzťahovať na nové investície do výrobných zdrojov od júla 2027. Využitie tejto formy podpory je na rozhodnutí ministerstva po predchádzajúcej notifikácii Európskou komisiou,“ píše sa v dôvodovej správe.

Možné financovanie tohto mechanizmu ministerstvo vidí buď „z potenciálnych príjmov z tohto mechanizmu,“ alebo z „uvoľnených“ finančných zdrojov v systéme podpory OZE, konkrétne z tarify za prevádzku systému (TPS). Tá v súčasnosti podporuje podporovaných výrobcov elektriny, ktorým však v najbližších rokoch skončí 15-ročné obdobie „podpory doplatkom“ financovanej cez TPS. Ministerstvo predpokladá, že „od roku 2031 začne dochádzať k uvoľňovaniu finančných zdrojov v systéme podpory OZE vo výške cca 100 mil.€/rok, a to aj pri uvažovanom 7,5 % medziročnom poklese výšky TPS oproti výške TPS v roku 2024.

Nové pripájanie OZE s obmedzeniami

Ďalšou veľkou témou, ktorá je „evergreenom“ energetickej politiky a rieši ju aj aktuálne predložená novela, je pripájanie obnoviteľných zdrojov. Ministerstvo pripomína, že rozvoj OZE so sebou prináša potrebu obnovy a rozširovania energetickej infraštruktúry a preto sa európska legislatíva „snaží zohľadniť aj výzvy v oblasti umožňovania pripájania nových zdrojov do elektrických sústav.“

Z toho dôvodu rezort navrhuje zaviesť možnosť tzv. flexibilného pripojenia. „Cieľom je umožniť pripojenie do elektrizačnej sústavy aj v oblastiach, s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou pripojenia. Hlavnou charakteristikou takého pripojenia je najmä oprávnenie prevádzkovateľa sústavy obmedzovať výrobcov elektriny v možnosti využívania pripojovacej kapacity elektriny v prípadoch, keď takéto obmedzenie bude nevyhnutné pre riadenie sústavy v danej časti prenosovej alebo distribučnej sústavy za stanovených alebo dohodnutých podmienok bez náhrady za takéto obmedzenie,“ priblížil rezort.

Podľa ministerstva by primárne malo ísť o dočasné opatrenie, kým nedôjde k potrebným úpravám alebo rozšíreniu sústavy tak, aby sa umožnil prechod na „štandardné pripojenie.“ Návrh však zároveň počíta aj so situáciami, kedy takéto úpravy v sústave nebudú ekonomicky efektívne a v týchto prípadoch povoľuje, aby sa zmluva o flexibilnom pripojení stala trvalým riešením na vybranom území.

„V súvislosti so zavedením flexibilných zmlúv a cieľom podporiť transparentnosť v oblasti pripájania zdrojov do sústavy sa tiež dopĺňajú povinnosti prevádzkovateľov sústav zverejňovať na svojich webových sídlach a pravidelne aktualizovať údaje o počte prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave, o voľnej distribučnej kapacite a jej výpočte, informácie o podmienkach rezervácie distribučnej kapacity, ako aj informácie o podávaní žiadostí o pripojenie a podmienkach podávania žiadostí o pripojenie k distribučnej sústave a predkladania požadovaných dokladov k žiadosti o pripojenie v elektronickej forme,“ uviedlo ministerstvo.

Distribučné spoločnosti budú povinné zverejňovať na svojich webových sídlach interaktívne mapy, ktoré budú obsahovať zákonom stanovené informácie o možnostiach pripojenia k distribučnej sústave.

Novým povinnostiam sa nevyhnú ani dodávatelia elektriny. Na tých plánuje rezort uvaliť nové požiadavky „v záujme ochrany koncových odberateľov elektriny.“ Ide napríklad o predĺženie lehoty na dodávku poslednej inštancie či povinnosť dodávateľov elektriny uplatňovať vhodné zaisťovacie stratégie pre obmedzenie rizika zlyhania dodávok elektriny. Odberateľ elektriny má tiež získať právo na uzavretie zmluvy o dodávke elektriny alebo o združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú s dodávateľom elektriny v trvaní najmenej 12 mesiacov, ak o to požiada.

Prípravy na vodík

Ďalší okruh tém sa týka pomaly vznikajúceho vodíkového trhu, ktorého rozvoj sa štát pokúša podnietiť dotačnou podporou. Na úrovni primárnej legislatívy (zákonov) aj sekundárnej legislatívy (vyhlášok) však stále ide o oblasť s viacerými nezodpovedanými otázkami.

Aktuálne návrhy ministerstvo označuje ako „čiastočnú transpozíciu“ štvrtého energetického balíčka v plynárenstve, ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v jednej smernici a jednom nariadení a ktorého hlavným cieľom je dekarbonizácia plynárenstva. Predložená novela rieši hlavne úpravu certifikácie prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete a úpravu pravidiel fungovania vnútorného trhu s vodíkom.

„Dôvodom pre čiastočnú transpozíciu je potreba skoršej transpozície ustanovení smernice týkajúcich sa procesu certifikácie. Táto potreba vzniká z dôvodu nastavenia lehôt a časových míľnikov upravených v čl. 57 Nariadenia (EÚ) 2024/1789 o vnútorných trhoch s plynom z obnoviteľných zdrojov, zemným plynom a vodíkom, ktorý upravuje spoluprácu prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí prostredníctvom ENNOH (Európska sieť prevádzkovateľov sietí pre vodík),“ uviedol rezort.

Eustream, prevádzkovateľ slovenskej prepravnej siete, je súčasťou viacerých vodíkových iniciatív v priestore strednej Európy (vrátane iniciatívy European Hydrogen Backbone). V tomto kontexte je podľa ministerstva dôležité umožniť, aby mohol byť účastný pri vypracúvaní sieťových predpisov, prijímaní desaťročných plánov rozvoja vodíkovej siete pre celú Úniu, vypracúvaní odporúčaní pre technickú spoluprácu prevádzkovateľov vodíkových prepravných sietí a plnení ostatných úloh zverených ENNOH.

„Pre účasť prevádzkovateľa prepravnej siete v Slovenskej republike v ENNOH je potrebné, aby vnútroštátne právo v čo najskoršom termíne upravilo proces certifikácie prevádzkovateľa vodíkovej prepravnej siete, ako aj základnú úpravu vodíkového hospodárstva najmä v oblasti medzinárodnej prepravy vodíka,“ dôvodí MH SR. „V kontexte rozvoja vodíkového hospodárstva sa zároveň v rámci čiastočnej transpozície navrhuje aj úprava základných ustanovení potrebných pre účely činnosti distribúcie vodíka v kontexte prípravných krokov pre vytvorenie podmienok pre rozvoj vodíkového hospodárstva v SR.“

Rozšíria právomoci ÚRSO

Ďalší okruh zmien sa týka zákon o regulácii v sieťových odvetviach, v ktorom ministerstvo navrhuje rozšírenie doterajších právomocí ÚRSO. Ten pritom získal nové kompetencie už aj v minulom roku, na čo sa úrad prispôsoboval novou organizačnou štruktúrou a vyhláškami.

Tento raz sa má rozšírenie kompetencií ÚRSO týkať zmien v zákone o energetike, napríklad v súvislosti s novými povinnosťami dodávateľov. Monitorovacie právomoci ÚRSO sa majú posilniť v oblasti uplatňovania zmlúv o dodávke elektriny a zmlúv o združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú. Regulátor má tiež monitorovať „nedôvodné prekážky pre zdieľanie elektriny.“

„V záujme sprístupnenia činnosti zdieľania pre čo najviac odberateľov sa upravuje povinnosť vypracovať a zverejniť nezáväzné vzorové zmluvy, ktorých predmetom je zdieľanie elektriny. Túto povinnosť bude mať po novom ÚRSO. Rovnako má úrad po novom sledovať ako sa odstraňujú neodôvodnené prekážky a neopodstatnené obmedzenia na trhu týkajúce sa vývoja, spotreby elektriny vyrobenej z vlastných zdrojov, zdieľania energie, rozvoja spoločenstiev pre obnoviteľné zdroje a občianskych energetických spoločenstiev,“ vysvetľuje ministerstvo.

Pri zmluvách medzi dodávateľmi a odberateľmi úrad po novom bude môcť monitorovať aj uplatňovanie zmlúv s pevnou cenou na dobu určitú a riziká spojené s dohodnutím takýchto zmlúv pre koncových odberateľov elektriny. Zároveň má ÚRSO dostať povinnosť, aby spracovával správy o výsledku sledovania vývoja trhu aj so zmluvami o dodávke elektriny a zmluvami o združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú.

Kredity na elektrinu z OZE v doprave

Široký okruh zmien ministerstvo navrhuje tiež v zákone o podpore OZE. Sumarizuje ich v piatich hlavných bodoch, kde spomína:

• právnu úpravu zásady tzv. kaskádovitého využívania drevnej biomasy podľa najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty,
• právnu úpravu nastavenia podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z vybraných obnoviteľných zdrojov,
• právnu úpravu zavedenia mechanizmu kreditov vydávaných na elektrinu z obnoviteľných zdrojov využívanú v doprave, spôsob ich vydávania, evidencie, obchodovania a uplatňovania,
• právnu úpravu pre ciele OZE v oblasti dopravy a priemyslu,
• právnu úpravu povinností spojených s výrobou biopalív, biokvapalín a palív z lesnej biomasy.

Úplnou novinkou má byť mechanizmus kreditov vydávaných na elektrinu z OZE využívanú v doprave. Cieľom MH SR v tomto prípade je splniť požiadavky európskej legislatívy na dekarbonizáciu dopravy, kde sa OZE presadzujú pomalšie ako v elektroenergetike či vykurovaní.

Podľa nových požiadaviek legislatívy EÚ majú členské štáty do svojich vnútroštátnych právnych rámcov začleniť kreditný trh (pre verejné a prípadne súkromné dobíjanie), aby umožnili výrobcom elektriny z OZE prispieť k plneniu povinnosti stanovenej jednotlivými členskými štátmi pre dodávateľov palív na svojom území.

„Kredity budú vydávané na množstvo elektriny z OZE, ktoré bolo v bilančnom období vyrobené držiteľom povolenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktoré bolo vydané povolenie na výrobu elektriny, pripojené v odbernom mieste a odovzdávacom mieste, v ktorom je súčasne pripojená nabíjacia stanica,“ avizuje ministerstvo s tým, že celý systém správy, evidencie, bilancie a súvisiaceho obchodovania s kreditmi bude spravovať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE. Tá už spravuje podobný systém záruk pôvodu, ktoré sú následne obchodované v aukciách.

Skúsenosti zo zahraničia kde takýto kreditný systém už bol zavedený a funguje (napr. Holandsko, Nemecko), podľa MH SR ukazujú, že systém „výrazne pomáha ekonomickej návratnosti inštalácie verejných nabíjacích bodov a motivuje k rozširovaniu siete nabíjacích bodov pre elektromobily.“ Ministerstvo pritom na základe zahraničnej praxe očakáva, že pri priemerných hodnotách kreditu vo výške medzi 0,03 – 0,06 €/kWh a priemernej cene dobíjania bežnou rýchlosťou okolo 0,50 €/kWh, by samotná cena kreditu pokryla približne 10 % z ceny elektriny účtovanej vodičovi elektrického vozidla prevádzkovateľom nabíjacieho bodu.

„Zároveň zahraničné skúsenosti ukazujú, že kredity výrazne zlepšili obchodný prípad nabíjacích staníc a podnietili prevádzkovateľov nabíjacích bodov k rýchlej inštalácii nabíjačiek, pretože výnosy z kreditov pomáhajú skrátiť dobu návratnosti nabíjačiek o takmer polovicu, z 13 na 7 rokov pre verejné nabíjacie stanice s mediánom spotreby 6 MWh/rok,“ tvrdí rezort hospdoástva.

Podobne ako v prípade jadrových projektov aj v prípade OZE sa má do zákona zaviesť priama podpora formou „zmluvy o vyrovnávacom režime.“ Podľa návrhu MH SR sa bude vzťahovať na podporu výroby elektriny z veternej, slnečnej, geotermálnej a vodnej energie. Takúto formu podpory štát bude môcť prideliť na základe aukcie a musí obsahovať „obojsmerný mechanizmus, ktorý zahŕňa nielen záruku výnosov pre výrobcov elektriny, ale súčasne aj obmedzenie hornej hranice trhových výnosov príslušných výrobných aktív.“

Zdroj: www.energie-portal.sk